Cesta v čase – Karin Súlety

Keď život zas raz opäť volááá,
plynie a posúva sa v čase,
všetko to, čo nesie, je stále len to naše.

Každý rok, mesiac, deň, hodina,
preklápa myšlienku na skutok bytia,
čo vytvára posun nášho žitia.

Aké je to bytie?
Plné, silné, radostné,
čo pretvára život na čosi krásne ...

Alebo ani o ňom nevieme,
len si ho tak v sebe nesieme?
Nemá príchuť, vôňu, nič ...

Za výber nášho žitia nemôže osud.
Skutky, rozhodnutia, odvaha sú náš súd.
Len ty dáš žitiu tú správnu chuť.

Čo tolerujem vo svojom živote
a vôbec mi to nevyhovuje ?

- pretože je pohodlnejšie to tolerovať
ako s tým niečo urobiť/zmeniť