V tme som si uvedomila, ako rozlíšiť EGO od môjho skutočného JA.
No potom prišiel moment, ktorý bol ešte silnejší. Prišlo SVETLO v tme.
Uvedomenie, ktoré prišlo bolo tak oslnivé, že som fyzicky videla svetlo. Uvedomenie spočívalo v tom, že som veľmi intenzívne precítila, čo emócie spôsobujú a ako fungujú. Zjednodušene povedané - EMÓCIE sú návštevníci, ktorí prídu, ale aj odídu. Záleží od nás koľko priestoru im dáme.
Vďaka tomuto uvedomeniu som začala oddeľovať emócie od konkrétnych situácií. A zrazu.. Wau! Zložité situácie som zrazu videla ako jednoducho riešiteľné. Získala som nadhľad, ktorému predtým bránili emócie.
V ten moment mi moja duša vravela, že misia pobytu v tme je splnená. Precítila som si ako fungujú emócie, ale aj ako s nimi pracovať. Prinieslo mi to uvoľnenie a ľahkosť.
Život bol odrazu tak jednoduchý a zároveň tak naplnený. Tma mi odrazu neprišla ako tma ale stala sa pre mňa prirodzenou súčasťou bytia a cítila som, že som s ňou úplne stotožnená.
Dokonca som si vedela predstaviť, stráviť v tme aj ďalšie dni.
Ale vedela som, že je hotovo.. že môžem odísť späť do sveta.
Odkaz, ktorý mi pobyt v TME zanechal hlboko v duši znel.. "Bože.. ako mi je dobre na tomto svete.“